Grand Prix Svetozára Stračinu patrí medzi najprestížnejšie podujatia, ktoré sa konajú na pôde Slovenského rozhlasu ako hlavného organizátora a zastrešuje ho i Európska vysielacia únia (EBU). Tá združuje nielen verejnoprávne rozhlasové stanice v Európe, ale i ďalšie pridružené a partnerské štruktúry v Ázii či Amerike. A tak sa do súťaže Grand Prix Svetozára Stračinu mali možnosť dostať aj nahrávky z Číny, Vietnamu či Indie. Počet prihlásených nahrávok býva veľmi rôzny a z tohto pohľadu treba povedať, že jeho posledný ročník nepatril medzi tie najsilnejšie. Napriek tomu sa mu nedá uprieť pestrosť a šírka, s ktorou vysielacie rozhlasové stanice pristupujú k spracovaniu folklórneho materiálu. Od štylizácií, v ktorých je tradičný hudobný motív spracovaný akoby na pozadí autorských či interpretačných umeleckých ambícií, až po autentické nahrávky, alebo tie, ktoré boli vytvorené počas live koncertov. Prestíž, tradícia, autenticita a v neposlednom rade aj vkus, to sú atribúty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu už pri samotnom nahlasovaní súťažných nahrávok. V tomto roku ich na verejných odposluchoch mohli návštevníci počuť štyridsať šesť. Prišli najmä tí, ktorým folklór nie je cudzí či už z pohľadu profesie, ale i osobného záujmu. Medzinárodná odborná porota mala za úlohu všetky nahrávky posúdiť a vybrať tie naj.
Porote predsedal opäť prof. Oskár Elschek, ktorý je mierou svojich skúseností zaiste zárukou odbornosti. On sám podujatiu dáva aj iný nemenej dôležitý aspekt, a tým je formou prezentácie širokej palety vokálnych a inštrumentálnych záznamov tradičnej hudby v rôznych kategóriách a prístupoch ponúknuť vždy nové a nové tvorivé možnosti pre umelecké návraty k tradičnej hudbe pre skladateľov, tvorcov, interpretov a rozhlasových redaktorov. Porota udeľuje cenu najúspešnejšej nahrávke GRAND PRIX SVETOZÁRA STRAČINU. Tú si z aktuálneho ročníka súťaže odniesli zástupcovia Rumunského rozhlasu - Rádia Temešvár za nahrávku tradičných piesní z oblasti Ardealu v originálnom podaní hráča na list - Nucu Pandreu a orchestra Cununa Transilvană . Okrem hlavnej ceny môže porota udeliť aj vedľajšie ceny (najviac tri), ktoré vyzdvihnú mimoriadnu úroveň nahrávok. Jednotlivé kategórie pri ich oceňovaní si pri tom odborná porota koncipuje sama, na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov podujatia, kedy boli nahrávky do kategórií prihlasované podľa vopred stanovených podmienok (napr. v roku 2005 to boli nahrávky pôvodného hudobného folklóru a nahrávky upravovanej folklórnej hudby). V tomto roku si špeciálne ceny odniesli nahrávky:
- Rieka Žarachaj (Rusko) uspela ako najlepšia nahrávka ľudovej hudby v tradičnej forme. Je to svadobná pieseň Burjatov a Mongolov, ktorá zaznela v podaní známej burjatskej speváčky Namgar pochádzajúcej z východného pohraničia Ruska.
- Marta Radino Oro (Bulharsko) získala cenu za najlepšiu interpretáciu. Ako sólista sa v nej predstavil virtuózny hráč na akordeón Milan Zavkov spolu s orchestrom ľudovej hudby Bulharského národného rozhlasu.
- The Snows They Melt the Soonest (Írsko) bola ocenená za technickú úroveň nahrávky. Táto írska ľúbostná pieseň zaznela v podaní Muireann Nic Amhlaiobh
- V žeľanym hajičku (Slovensko) sa stala najúspešnejšou slovenskou nahrávkou a získala cenu Spolku hudobného folklóru. Nahrávka folklórnej skupiny Kurimjan, reprezentujúcej špecifickú hudobnú tradíciu svojej obce, ktorá spája židovský a šarišský folklór, je z produkcie košického rozhlasového štúdia RTVS.
Už od počiatku vytvorenia súťažnej prehliadky nahrávok folklórnej hudby ešte pod názvom Prix de musique folklorique de Radio Bratislava v roku 1970 bola a zostáva jej cieľom okrem iného aj dobová konfrontácia hodnôt tohto žánru. To, ako sa k nemu pristupuje, čo sa z neho vyberá a ako sa hudba s odkazom na tradíciu včleňuje do nášho aktuálneho hudobného povedomia. Záujemcov o folklór je stále dosť a to nielen v radoch jeho „konzumentov". V súčasnosti už tretia generácia súbormi odchovaných folkloristov, ale i individuálny a v mnohom inšpiratívny prístup umelcov, interpretov a skladateľov, ktorí majú snahu folklór uchopiť čo najautentickejšie, je zaiste veľmi dobrým základom pre prežitie i ďalší rozvoj tohto žánru. Mediálne projekty ako Zem spieva ukazujú, že aj v tomto smere sme svedkami istého boomu. Škoda len, že sa nadšenie pre uchovávanie našich hudobných tradícií nepretavuje lepšie aj do tvorby nových rozhlasových nahrávok, ktoré by mohli byť konkurencieschopné tým zahraničným. V 70. a 80. rokoch minulého storočia vznikali napr. v Experimentálnom štúdiu v Bratislavského ČSRo nahrávky mimoriadnej kvality a spravidla vždy vedeli uspieť v medzinárodnej súťaži Prix de musique. V tomto prípade nehovorím len o hlavnom zameraní podujatia venovaného prezentácii tradičných hodnôt európskej hudobnej kultúry, v podobe medzinárodnej súťaže, s cieľom podnecovať, objavovať a prezentovať najrôznejšie formy tradičných ľudových kultúr vo veľkom mediálnom priestore Európy, aj mimo nej.
Názov obnovenej súťaže má svoje opodstatnenie z viacerých dôvodov. Prvým je nesporne nedostižný odkaz tvorivého ducha Svetozára Stračinu, pre ktorého bola ľudová pieseň dokonalé umelecké dielo. Neraz sa nad ňou skláňal a zamýšľal, ako sa jej dotknúť, aby jej neubral na kráse, neznehodnotil rokmi vycibrený skvost. Svojou prácou obohacoval nielen žáner rozhlasových folklórnych nahrávok, ale aj celonárodnú hudobnú kultúru. Vytvoril si špecifický hudobný jazyk, ktorý bol zároveň vo vzťahu k dovtedajším prístupom k spracovávaniu hudobno-folklórneho materiálu novátorský. V rozpätí rokov 1970-1985 vytvoril pre rozhlas 17 skladieb, pričom na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získal 10 cien, čím sa stal najoceňovanejším skladateľom v histórii súťaže. V týchto dielach nastolil osobitý trend v spracovaní folklórnej hudby, ktorý často označujeme ako „stračinovský".
Novodobá podoba súťaže s názvom Grand Prix Svetozára Stračinu je už od roku 2003 aj medzinárodným stretnutím priateľov hudobných tradícií a diskusným fórom, v ktorom sa uvažuje, ako sa s výzvami dnešnej mediálnej doby, ktoré na rozhlas čakajú, čo najlepšie vyrovnať, berúc do úvahy kľúčovú úlohu, ktorá rozhlasu v tomto procese prislúcha.
Najväčším diváckym i poslucháčskym lákadlom Grand Prix Svetozára Stračinu býva už tradične galakoncert, spojený s vyhlásením výsledkov súťaže, ktorý sa v rozhlasovej pyramíde konal 31.marca tohto roku. Pod jeho obsah i dramaturgiu sa tentoraz podpísala Alžbeta Lukáčová spolu s režisérom Martinom Hasákom. Veľmi sviežim a kvalitou naplneným programom prekonali všetky očakávania organizátorov slávnostného gala večera. Boli v ňom zakomponované hudobné čísla zostavené z autenticky znejúceho folklóru napr. v podaní ĽH Paľáčovcov a Rozkazovačov z Hrochote, ale i virtuózne vystúpenie huslistu Andreja Včelíka s ĽH Andreja Záhorca, ktorým vzdali hold majstrovstvu Rinalda Oláha. Program galakoncertu ponúkol regionálnu pestrosť slovenského hudobného folklóru, ale aj vyváženú zostavu sólových, inštrumentálnych, či speváckych výstupov a generačné zastúpenie jednotlivých účinkujúcich. Vystúpila tu napr. pani Mária Brdárska - Janoška, speváčka, ktorá je žijúcou legendou rejdovskej ľudovej kultúry a je významnou nositeľkou miestnych tradícií, ale aj Ženská spevácka skupina Hôra z Rejdovej, ktorá sa okrem iného predviedla aj špecifickým viachlasným spevom z Gemera. Sprevádzala ju ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova. Reprezentantmi najmladšej generácie účinkujúcich boli členovia Gajdošskej dvojky z Oravskej Polhory. Adrián Matis, Filip Brišák a Adriana Plevjaková sa venujú veľmi archaickej hudobnej forme, ktorou je spojenie dvojhlasných gájd a huslí. Tá sa v prirodzenej podobe na Hornej Orave ako relikt zachovala ešte hlboko v 20. storočí. Reprezentovať hudobnú kultúru Štiavnickej doliny prišla ĽH Javorníček z Hvozdnice a svojím skvelým speváckym prejavom zaujali aj Štefan Štec z Košíc, či Barbora Blahová z Bratislavy. Z krajného západu prišiel Miroslav Burzla zo Skalice, ktorý je virtuóznym hráčom na heligónke a zároveň primášom svojej vlastnej cimbalovej hudby. Na galakoncerte zaznela aj unikátna hudobná úprava predsvadobných ľudových piesní z Môťovej (dnes súčasť Zvolena), ktorej autorom je Svetozár Stračina. Napísal ju pre potreby prvého ročníka Prix de musique folklorique de Radio Bratislava v roku 1969 a skladba sa stala jednou z ocenených. Aj v tom čase, i na poslednom ročníku Grand Prix Svetozára Stračinu zaznela v podaní Ženskej speváckej skupiny folklórneho súboru Marína zo Zvolena. Hudbu, ktorá v sebe spája tradíciu spojenú s virtuozitou a súčasnými trendmi, predviedla v závere galakoncertu Ľudová hudba SĽUK-u v spojení s vynikajúcou etnodžezovou formáciou Pacora trio ukážkami z projektu Ornamenty. Ich vystúpenie bolo skvelým vyvrcholením ostatného ročníka Grand Prix Svetozára Stračinu.
Miroslava Záhumenská